Zúfalý čin
September 1st, 2010
No comments
Posledné augustové dni Slovensko poznačil masaker, ktorý sa odohral v Devínskej Novej Vsi. Keď utíchlo pochopiteľné zdesenie nad týmto, u nás ojedinelým činom, všetci sa začali pýtať prečo sa to muselo stať. Nuž, keďže strelec spáchal po čine samovraždu, môžeme o jeho motívoch, ktoré ho k tomuto krvavému skutku viedli, len špekulovať. Najpravdepodobnejším sa zdá ten, že mu jednoducho povolili nervy. A z čoho? Nuž práve z rodiny, ktorá bola prvým cieľom jeho útoku. Jednalo sa totiž o tzv. problémovú rodinu, ktorá strpčovala život svojim susedom a nebola neznáma ani policajtom.
Read more…
Múry patria k ľudskej civilizácii už odjakživa. Bránili pokoj a poriadok, umožňovali vývoj spoločnosti a dávali ľuďom pocit istoty a spolu s ozbrojenou silou zabezpečovali ochranu výsledkov ľudskej práce pred nájazdmi koristníckych hôrd, ako napríklad známy čínsky múr. Postupom času a spojeným s rozvojom ľudskej civilizácie sa ich funkcia zmenšovala a plnili skôr dekoratívnu funkciu, alebo obkolesovali čím ďalej tým menšie priestranstvá. V súčasnom svete by sa mohlo zdať, že ich funkcia ako ochranných stavieb je minimálna.
Základom každej spoločnosti, ktorá sa hrdí prívlastkom civilizovaná je okrem mnohých iných vecí aj to, že zaručuje človeku právo, aby mohol bez obáv užívať výsledky svojej práce. Hovorí sa tomu aj nedotknuteľnosť vlastníctva. V praxi to vyzerá tak, že každý jedinec si môže ponechať to, čo nadobudol čestnou prácou svojich rúk či umu. A spoločnosť mu musí toto právo garantovať, pretože to je jeden z jej základov. A ak sa nájde jeden alebo viacerí ľudia, ktorí to nerešpektujú, spoločnosť sa musí postarať, aby boli podľa práva potrestaní. Na to slúžia silové zložky štátu ako je napríklad polícia, ktoré si zasa ľudia platia z výsledkov svojej práce. Ak to takto nefunguje, spoločnosť sa ocitne v chaose, nutne stagnuje a smeruje k zániku.
Na definíciu pojmu extrémizmus existujú v odbornej verejnosti značne protichodné názory a to najmä z dôvodu nejednoznačnosti jeho významu. Na Slovensku zatiaľ neexistuje verejne dostupná pôvodná odborná práca, ktorá by sa snažila pojem extrémizmus popísať a definovať. Extrémizmus sa dá v podstate označiť za žurnalistický alebo politologický pojem, ktorý sa veľmi úzko prelína aj so sociologickým pohľadom. Charakterizuje protisystémový postoj, je postojom krajne vyhrotenej, demokratickému systému nepriateľskej ideológie, postojov a názorov, ktoré sa objavujú v pozadí deštruktívnych aktivít.
História je vedou založenou na faktoch. V praxi to znamená, že historik má zdokumentovať udalosti, ktoré sa stali bez ohľadu na svoj osobný názor. To je však skôr výnimka, aj historik je predsa len človek a do svojho výkladu dejín vnáša svoje osobné náhľady na svet okolo nás, na spoločenské a politické dianie. Vkladá do nich teda kus seba samého. Až potiaľto by to bolo v poriadku, chybou je však to, keď sa politik zaoberá najnovšími dejinami, ktoré si ešte mnohí pamätajú a nevie sa odosobniť a ešte väčšou chybou je ak sa dáva priestor len niektorým z nich s vyhraneným názorom. A presne toto sa deje na Slovensku.
Pred nedávnom gradovala snaha odstrániť sochu Svätopluka z Bratislavského hradu. Celý tento pokus sa niesol v duchu starého dobrého hesla, kto chce psa biť, palicu si nájde. A tak bola zriadená “historická (?)” komisia a tá veľmi pravdepodobne rozhodne, že táto socha je závadná a musí preč. A v tom máme veľkú prax. Veď sochy z námestí odstraňujeme vždy veľmi radi. Čo na tom, že každá socha stelesňuje nielen historickú dobu, v ktorej jej živý model žil, ale aj dobu, v ktorej vznikla? Je ideovo závadná, tak preč s ňou.
Keď som sa dopočul, že francúzsky prezident Nicolas Sarkozy “vyhlásil vojnu” cigánskej kriminalite, neskrýval som nadšenie. Najviac ma potešil Sarkozyho tvrdý a nekompromisný postup voči asociálnym cigánskym parazitom. Osobne si myslím , že práve takýto tvrdý a nekompromisný prístup voči asociálom dnešná prehumanizovaná Európa najviac potrebuje.