Polícia v politike alebo politika v polícii?
Tak nám chcú odvolať pána ministra vnútra Róberta Kaliňáka. Na jeho podporu prišli demonštrovať stovky policajtov pred Národnú radu. Organizátormi sú policajné odbory, ktoré aj zaistili zvoz policajtov autobusmi – zrejme aby sa im žiaden policajt cestou nestratil. Médiá sa stretli s “porozumením” štrajkujúcich policajtov, ktorí s nimi odmietali diskutovať a len “milo” zazerali na novinárov. Zrejme im odrazu vadilo, že sa ich niekto snaží fotiť – veď oni predsa nie sú žiadni extrémisti.
Čo sa to vlastne na tomto Slovensku deje? Ako je vôbec možné, že sa takto očividne polícia zapája do jednoznačného politického boja? Určité náznaky spolitizovania policajného zboru boli už aj skôr. Nikdy však v takomto rozsahu. Treba ale povedať, že táto iniciatíva nevyšla (aspoň poväčšinou) zo skupiny radových policajtov, ale skôr od ich vedenia. Naznačujú to určité správičky, ktoré len tak mimochodom prebleskli médiami. Policajti sa mali zúčastniť tohto mítingu “dobrovoľne nasilu”. Tí starší to dobre poznajú z komunistického režimu – 1. mája sa nemusel nikto zúčastniť sprievodu – ale potom ani nemusel počítať s prémiami a do kádrového posudku tiež niečo pribudlo.
Policajní odborári by sa mali v prvom rade starať o prospech policajtov – a to bez ohľadu na to, kto je ministrom. Takéto zastávanie sa súčasného ministra smrdí politickým klientelizmom v odboroch. Jasne to poukazuje na prepojenie politiky, policajných pohlavárov a policajných odborov. Toto spojenie vykazuje jasné znaky potencionálneho nebezpečenstva pre demokraciu na Slovensku. Už sme toho mohli byť svedkami pri rôznych udalostiach. Po zásahu polície v Šarišských Michaľanoch mal odstúpiť minimálne policajný riaditeľ p. Packa. Aj keď sa zrejme pohlavári na ministerstve vnútra trocha zľakli, že zákrok prehnali, nedošlo k žiadnemu odvolávaniu. Viem si predstaviť, aká medzinárodná aféra by vznikla, ak by akciu v Šarišských Michaľanoch organizovala napríklad SDKÚ. Nasledovali Krompachy a pokus o zabránenie protestu postupmi minimálne na hrane zákona a určite nie demokratickými. Tu už nebol ani náznak z radov polície, že by sa niečoho obávali, ba priam sa hrdili tým, ako to zvládli. Tieto postupy potom použili aj proti štrajkujúcim autodopravcom, ktorí zažili na vlastnej koži, aké to je nepríjemné. Policajný šikan, vyhrážky, ukážky policajnej sily so psami a kukláčmi, zabavovanie technických preukazov, odstavovanie áut a ich odťahovanie – to všetko je dnes štandardom a nikoho ani nenapadlo požadovať za to odstúpenie p. Kaliňáka alebo aspoň p. Packu. Napriek tomu, že pokyny na takéto postupy museli jednoznačne prísť zhora. Paradoxne, odstúpenie sa požaduje za pochybenie radového policajta. Pán minister nezabudol prísť medzi policajtov a vypustil svoju obligátnu slzičku, aký je “dojatý” podporou policajtov.
Čo ale bude ďalej? Je jasné, že pána ministra neodvolajú a tzv. opozícia v to ani nikdy neverila. Vie totiž veľmi dobre, že takéto postupy polície sa jej ešte neraz zídu. Očividne chcela len naznačiť súčasnej vláde, že sa jej nepáči vývoj (nielen) v polícii a pokiaľ bude takto pokračovať ďalej, tzv. opozícia s tým bude niečo robiť. Z toho aj vyplýva, že ako odvolávanie, tak aj míting je len politické divadielko, pomocou ktorého si politické strany medzi sebou vymieňajú dymové signály.