Spomienka na Emanuela Teodora Böhma
Košice, 31.1.2010 Pod záštitou občianskeho združenia Nové Slobodné Slovensko sa uskutočnilo spomienkové stretnutie na počesť významného slovenského dejateľa – Emanuela Teodora Böhma pri príležitosti jeho nedožitých stoprvých narodenín. Tohto stretnutia sa zúčastnilo niekoľko desiatok národovcov, najmä z občianskeho združenia NSS, ale aj členov Slovenskej Pospolitosti a sympatizantov strany Naše Slovensko.
Začiatok stretnutia sa mierne posunul vďaka nepriaznivému počasiu. Napriek zime, snehu a vetru sa dostavilo niekoľko desiatok účastníkov. Pri rozvinutých vlajkách sa pristavovali aj okolidúci ľudia, dokonca aj s malými deťmi. Po úvodnom prednese básne bol stručne načrtnutý životopis tohto významného slovenského dejateľa. Na záver ešte bol vypichnutý prínos tejto osobnosti pre Slovákov pánom Radovanom Novotným.
Bližšie informácie o Emanuelovi Böhmovi
Zostáva pre mňou naozaj veľkou záhadou, ako učebnice slovenského dejepisu opomínajú túto osobnosť, ktorá dokázala zjednotiť 600 000 Slovákov v zahraničí. A to napriek ťažkým podmienkam – teroru maďarskej polície a vlády, za podmienok, ktoré si dnes nevieme ani predstaviť. Akú veľkú osobnú odvahu musel prejaviť tento človek, ktorý si dovolil kritizovať maďarskú vládu za ich politiku voči menšinám? V tých rokoch išlo skutočne o život. Tento človek dokázal počas svojho života urobiť pre obyčajných Slovákov viac, ako všetky vlády za tejto republiky.
Účasť na stretnutí by bola možno aj dvojnásobné, pokiaľ by sme medzi účastníkov započítali aj príslušníkov policajného zboru, ktorí neopomenuli monitorovať ani toto spomienkové stretnutie, vrátane policajných fotografov a kamier. Kam sme to dospeli v tejto takzvanej demokracii, ak nemôžme ani položiť veniec na počesť významného slovenského dejateľa bez asistencie polície.
Napriek tomu sa účastníci nenechali znechutiť a spoločne po stretnutí posedeli a vymenili si svoje názory bez ohľadu na svoje preferencie. Je ozaj radosť vidieť, že národná scéna sa dokáže zhodnúť a diskutovať na základe toho, čo nás spája a nie čo nás rozdeľuje. Prial by som si, aby toto bolo pravidlom a dúfam, že toto stretnutie bude príkladom pre ostatných. Nemôžem zakončiť inak, ako naším heslom:
Verní sebe, svorne napred!
