Verní sebe svorne napred

Jelšava – mesto s pohnutou históriou. Voľakedy krásne mesto, najbohatšie v okolí. V II. polovici 14. storočia bola druhým najdôležitejším obchodným centrom a dodávateľom železa v Uhorsku. Od počiatku tu žili Slovieni, ako dosvedčujú archeologické vykopávky. Mesto prežilo vpády Tatárov a Turkov, ktorí zabili alebo odvliekli len v roku 1556 takmer 900 obyvateľov mesta (dnes je obyvateľov okolo 3600), mesto vydrancovali a vypálili takmer do tla. Obyvatelia sa ale nedali a mesto pomaly opäť vybudovali do krásy a prospechu. Ani Turkom sa nepodarilo pokoriť hrdú slovenskú dušu. Čo sa ale nepodarilo Turkom po stáročia, to za pár rokov zvládli hordy neprispôsobivých cigánov.

Z prekrásneho kaštieľa už ostala len strecha, obrovský neobarokový kostol v strede mesta zíva prázdnotou a chátra, nehovoriac o množstve krásnych meštianskych domov, z ktorých často ostali už len tehly. Nie je ani divu. Z pôvodného slovanského a nemeckého obyvateľstva tu už zostali iba úbohé zvyšky. Cigánov je viac ako 60%. Ak sa spýtate domácich, prečo to vyzerá tak, ako to vyzerá, začujete stále tú istú odpoveď. Cigáni nám to tu rozkradli. V meste zostávajú ba starí ľudia a tí, ktorí nemajú žiadne finančné možnosti, ako uniknúť z tohto geta. Mladí ľudia majú iba jedinú túžbu – preč z Jelšavy, preč, preč, preč. Veď kto by už kúpil dom v Jelšave, hoci aj vo vynikajúcom stave, ak sú susedia cigáni. Nemovitosti majú rádovo nižšiu cenu, ako v miestach, kde sa cigáni neusadili. A nie je sa ani čo diviť. Stačí chvíľka, keď nie je nikto doma a už máte nevítaných návštevníkov. Nepomôžu vám ani strážni psi, hoc by to bolo akékoľvek bojové plemeno. Poslúžia iba na jednu vec – ako vítané spestrenie kuchyne. Čím väčšia brána, a najlepšie železná, tým lepšie. Dostanú za ňu viac v zberných surovinách. Ak sa pokúsite brániť, máte každý deň rozbité okná kameňmi a ujde sa aj vám. Nepomôže vám ani plakať. Miestni cigáni sa nezľutujú nad ničím, ani nad vekom, ani nad chorobou. Ba priam pokiaľ ste dôchodca alebo odkázaní na pomoc, tak ste pre nich obľúbenou obeťou. Turci prišli, vypálili a išli ďalej. Cigáni sú ako nenávidená okupantská armáda, proti ktorej sa ani nemôžete brániť. Tí, čo by vás mali ochraňovať, radšej odvracajú zrak na druhú stranu a tvária sa, že nič nevidia. Pokiaľ sa budete brániť cigánskemu teroru, zakročia ale proti vám v plnej sile. Prepady a krádeže sú takmer na dennom poriadku. Primátor mesta, Milan Kolesár je už z danej situácie zúfalý. Pomoc od štátu nie je žiadna. Poniektorí cigánski rodičia vychovávajú deti akurát tak k tomu, aby prepadávali starých ľudí a kradli. Podľa primátora sú za kriminalitu zodpovední na 99 percent neprispôsobiví a sociálne odkázaní. Dôchodcovia v Jelšave sa už boja nielen na ulici, ale aj vo vlastných domoch blízko centra mesta. Skupina žiakov základnej školy nedávno okrádala rovesníkov. Gang s kuklami na hlavách prepadával deti, starší lupiči sa nebáli vtrhnúť aj do domov. Primátor tvrdí, že polícia vedela zhruba, o koho ide, no nemala dôkazy.

Veľa ľudí teraz povie, toto predsa nie je možné, veď sme v demokracii a právnom štáte. Toto čo je uvedené v článku, to je len rozdúchavanie nenávisti a rasizmu. Tu si môžem len povzdychnúť – bodaj by to tak bolo. Každý kto si myslí, že to nie je pravda, nech sa príde pozrieť.

Preto príďte podporiť protestnú akciu proti neschopnosti vlády zaistiť bezpečný a slušný život pre slušných ľudí. Za stranu Naše Slovensko sa zúčastní Marián Kotleba, za Slovenskú Republiku polovica policajného zboru.

Kde: Jelšava, Kameňany
Kedy: sobota 6.2.2010, Jelšava o 13:00, Kameňany o 15:00

Pre tých, ktorí nebudú môcť prísť, chystáme reportáž z priebehu akcie.

Na záver sa hodí úryvok z básne Sama Chalupku, Boj pri Jelšave, ktorá výborne pasuje aj do dnešnej doby:

A od Mutna tmavá
valí sa mrákava,
a v tej mrákave sa
na kríž poblyskáva.

Z dedín krv pobitých
ku Bohu tam volá,
okol dedín pole
už len púšť je holá.

Verní sebe, svorne napred!

Coburgovský kaštieľ dnes

Coburgovský kaštieľ pred 80 rokmi

Zdroj: http://www.ocelnik.sk/surovo-prepadol-starenku