Jelšava – zúfalstvo, Kameňany – peklo
Jelšava, Kameňany, 6.2.2010. Na základe zúfalých žiadostí občanov Jelšavy a Kameňan sa uskutočnilo stretnutie Mariána Kotlebu a priaznivcov strany Naše Slovensko s obyvateľmi týchto miest. To, čo sme tam mohli vidieť, to určite nepatrí do 21. storočia. Nedá sa to nazvať inak, ako kultúrny šok. Ak môžem porovnávať, tak obyvatelia Košického Luníka IX sú oproti tejto lúze relatívne vysoko integrovaní. Obyvatelia týchto miest sa stali rukojemníkmi vo vlastných domoch.
Do Jelšavy sme vyrazili skoro ráno, s dostatočným predstihom. Očakávali sme totiž klasické policajné obštrukcie, ku ktorým aj nakoniec došlo, našťastie až tesne pred Jelšavou. Policajti zúrivo zastavovali iba autá, o ktorých si mysleli, že sú v nich potencionálni “extrémisti”. Ostatné autá nechávali prejsť bez povšimnutia. Klasická kontrola dokladov, lustrovanie, ale po cca 15 minútach nás pustili ďalej v podstate bez problémov. Pri hliadke sa zdržiavali aj cigáni – zrejme ako “občianska” kontrola, keďže sa s policajtami priateľsky rozprávali, ale tesne po našom príchode nasadli do auta a zmizli, takže vyfotiť sa mi ich bohužiaľ nepodarilo. Po príchode do Jelšavy sme zamierili najprv na námestie s úmyslom pozrieť si zdevastovaný Coburgovský palác. Po námestí sa ale ponevierali desiatky vypasených cigánov a iba dvaja odvážni sympatizanti, ktorí boli sledovaní nevraživými pohľadmi tmavších “spoluobčanov”. Cesta za Coburgovským palácom bola zablokovaná osobnými autami, za ktorými stál dav ozbrojených cigánov. Radšej sme sa otočili a išli na miesto stretnutia. Celé mesto vyzeralo ako vymreté, bieleho človeka vidieť nebolo.
Auto sme odparkovali z bezpečnostných dôvodov radšej trocha bokom. Ešte sme ani nestihli ani vystúpiť a už sa začali objavovať prví bieli spoluobčania. Hneď sa pri nás pristavovali, sami s nami zapriadali rozhovory a prejavovali obrovskú radosť z toho, že aspoň niekomu nie sú ľahostajní. Vysvetľovali nám svoje problémy, počúvali sme sťažnosti na politikov, ktorí majú o nich záujem len pred voľbami a potom sa zasa štyri roky neukážu. V obklopení domácimi sme sa pešo presunuli na miesto konania, kde už bolo niekoľko stoviek domácich a asi stovka sympatizantov NS. Prítomných odhadujem na takmer štyri stovky. Účasť by bola aj vyššia, obyvatelia nám ale oznámili, že sa im cigáni vyhrážali, že ak sa ukážu na zhromaždení, tak im vypália domy alebo si to s nimi vybavia inak. Napriek tomu sa mnoho ľudí zastrašiť nedalo – najmä tých, ktorým ide o budúcnosť, alebo už nemajú čo stratiť. Na prekvapenie tam nebolo ani nejako veľa mladých pod 18 rokov a ani dôchodcov. Väčšinou to boli ľudia v produktívnom veku, tridsiatnici až päťdesiatnici, ľudia aj s malými deťmi a kočíkmi. Možno aj preto sa neobjavili policajné korytnačky.
Pri podpisovaní petície za založenie strany Naše Slovensko ľudia stáli v radoch a nevedeli sa dočkať, kedy budú môcť pripojiť svoj podpis. Z očí im jasne vyžarovalo zúfalstvo, ale aj nádej, že sa snáď niečo zmení. Pri počúvaní ich príbehov mi behali zimomriavky po chrbte, nebol tam snáď ani jeden človek, ktorí by nebol prepadnutý alebo okradnutý. A ten, kto iba raz, ten sa môže pokladať za šťastlivca. Kompletné prejavy tu nebudem uvádzať, čoskoro budú zverejnené na YouTube, urobíte si svoj názor sami. Na záver ale Marián Kotleba vyzval všetkých zúčastnených k súdržnosti a podpore aj iných, ktorí trpia pod cigánskym terorom a išli ich podporiť do obce Kameňany. Toto s obrovským nadšením prijala asi stovka Ješavčanov a pripojila sa k nám. Samozrejme, celá akcia bola permanentne monitorovaná policajnými kamerami, aj keď prebiehala v úplnom kľude.
Tá pravá tvár pekla sa ukázala po príchode do Kameňan. Prišli sme medzi prvými a okamžite sa z domov (lepšie povedané z ich ruín) začali valiť čierne hordy. Účastníkov protestu sa zišlo niečo okolo 150 – 180. Cigánov bolo okolo dvoch až troch stovák a obkľúčili v podstate všetky prístupové cesty na námestíčko v Kameňanoch. Domácich prišlo zhruba dve desiatky, ale na rozdiel od Jelšavčanov z ich očí a hlavne postojov bolo cítiť hlavne strach. Na rozdiel od Jelšavčanov sa obávali k nám prihovoriť a ak sme sa pokúsili prihovoriť my im, tak sa s obavami rozhliadali okolo, či ich niekto nevidí. Dôvod tohto správanie vyšiel najavo za chvíľku, keď starostka Kameňan prišla za Mariánom Kotlebom a posťažovala sa mu, že cigáni spájajú organizovanie zhromaždenia s ňou a bolo jej vyhrážané smrťou. Dokonca začala uvažovať o vzdaní sa funkcie a bojí sa zaspať vo vlastnom dome.
To, že nám cigáni dovtedy nadávali a urážali nás, či už gestami alebo slovne, sme prechádzali s nadhľadom. Pokiaľ sa ale začali začali vyhrážať smrťou a to dokonca úradnej osobe, toto sme už nemohli nechať len tak. Preto sa Marián Kotleba vrátil k mikrofónu a urobil nasledovné prehlásenie, ktoré sa trocha pokúsim priblížiť podrobnejšie, aby ste pocítili atmosféru, ktorá tam vládla (nebude to doslovne, ale len tak ako si pamätám):
MK: Dozvedel som sa, že starostke bolo vyhrážané smrťou.
Cigáni, výkriky z davu: Ta my sme sa nevyhražali!
MK: Ak sa dozviem, že sa tu niekomu niečo stalo, potom ako odídeme, prídeme sem znova, ale už v inej zostave a to čo sa tu stane, sa dostane aj do Wikipedie!
Cigáni (trocha dezorientovaní z toho, čo za strašná zbraň je tá Wikipedia): Chcú nás zabiť!!!
Zo zúfalej situácie boli šokovaní aj zástupcovia médií, najmä TASR, ktorí obvykle informujú o takýchto akciách vyslovene negatívne. Tentoraz už zhrození nemohli ani oni ignorovať to, čo sa na Slovensku deje. Videli totiž, že napriek tomu, že v Kameňanoch nikde nebolo vidieť ani jedného uniformovaného policajta, nikto nerobil žiadne útoky na cigánov. Dokonca nedošlo ani k obvyklému pochodu, keďže sa pani starostka bála o svoj život a my nemienime v žiadnom prípade ohrozovať životy našich ľudí.
Na záver ešte došlo ku kurióznej situácii. Keď sa rozišli účastníci stretnutia, zostali sme tam sami traja, keďže náš šofér išiel odviezť ďalších aktivistov na autobusovú zastávku do Jelšavy. V priebehu pár minút sa všetko vyprázdnilo, zostali okolo nás iba stovky cigánov. Našťastie Marián Kotleba ešte balil vybavenie a keď videl, že tam zostávame sami, tak pre istotu zostal s nami, napriek tomu, že sa cigáni začali postupne sťahovať k centru. Napriek tomu, že nás tam zostalo iba pár, cigáni sa k ničomu neodhodlali, mimo vulgárnych giest.
Treba povedať, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Toto bol presne ten prípad. Tá hrôza a strach, beznádej a zúfalstvo sa nedá opísať, to treba vidieť. Obyčajní pracujúci ľudia – a treba povedať, že tým myslím aj cigánov, ktorí akceptujú pravidlá spoločnosti a snažia sa žiť slušne – sú rukojemníkmi vo vlastných domoch. Sú terorizovaní cigánskymi výrastkami vo veku 10 – 12 rokov, ktorí sú trestne nepostihnuteľní. Zdá sa to neuveriteľné? Neprajem nikomu zažiť útok kameňmi skupinou takýchto výrastkov. A kľudne môžete byť chlap ako hora aj tak vám to nepomôže. A čo chudáci dôchodcovia, deti, mladé ženy a dievčatá, ktoré musia strpieť obchytkávanie a vulgarizmy. Toto nie sú žiadne klišé, žiadne výmysly. Toto mi povedali priamo občania Kameňan a Jelšavy. Kde je polícia, keď ju človek potrebuje? Občania Kameňan už dávno podali žiadosť o zriadenie miestnej policajnej stanice. Čo myslíte, že sa stalo? Ak hádate, že nič, hádate správne. Keď ale oznámil Marián Kotleba akciu v Kameňanoch, tak 4.2.2010 bolo oznámené starostke v Kameňanoch, že policajná stanica bude. A to pán Čaplovič bude tvrdiť, že pochody Mariána Kotlebu nič neriešia. Čo si myslíte vy?
Odkazy:
Jelšavské geto
Na zhromaždenie Slovenskej pospolitosti prišlo okolo 300 ľudí
Kotleba vyčítal policajtom nečinnosť v Jelšave a v Kameňanoch
Fotky:
Všimnite si najmä ľudí, ktorým smerom majú otočené hlavy. Tým smerom boli húfy cigánov, pokrikujúcich vulgarizmy.
Policajné kontroly pred Jelšavou
Cigáni sa začínajú zbierať
Účastníci sledujú nadávajúcich cigánov
Marián Kotleba sa chystá na prejav
Účastníci akcie
Účastníci akcie
Cigáni sa začínajú pomaly približovať
To isté aj z druhej strany
A zasa bližšie