Kam kráčaš, Slovensko?
Slovensko, krásna zem pod Tatrami, po tisícročia zvelebovaná rukami našich predkov. Trpiaca pod jarmom nájazdníkov. Ľud zotročovaný a zbedačovaný, ale pracovitý a hrdý. Nezlomili ho hunské hordy, ani nájazdy Turkov či Tatárov, prežil maďarský útlak aj českú kolonizáciu. Pozviechal sa zo všetkých bied a stále usilovne pracoval. Snažil sa stovky rokov o svoju štátnosť. A teraz keď ju má, zdalo by sa, že už je z najhoršieho vonku. Opak je ale pravdou.
Novodobí vládcovia zabudli na to, že sú hlavne slováci. Slovo národ je pre nich iba propaganda. Keď vyjde z ich úst slovo národ, je mi na zvracanie. Vlastenectvo a národovectvo ponížili na úroveň nadávky. Jediné čo uznávajú je moc a peniaze. S radosťou spolupracujú s nepriateľmi slovenského národa a ešte nám podsúvajú, že by sme na to mali byť hrdí. Prijali kultúru národa, ktorý baží len po peniazoch. Stali sa ako oni. Už staré slovenské porekadlo hovorí, že poturčenec je horší od turka. Neuznávajú vlasť, nemajú záujem na zveľadovaní svojej zeme, túžia len po zveľaďovaní vlastných majetkov. Zákony sú pre nich iba zdrapom papiera, ktorým si utrú zadok, keď im nevyhovuje. Zmenia si pravidlá kedy chcú a ako chcú. Udržiavajú nás v predstave, ako pre nás ťažko pracujú a ako sa obetujú. V skutočnosti je jedinou obeťou pracujúci občan tohto štátu, ktorý je zdieraný na každom kroku. Ak si chce obyčajný človek postaviť dom, musí si našetriť z ťažko zarobených peňazí, ktoré mu štát dovolí si ponechať po stiahnutí obrovských daní a odvodov – jedných z najvyšších na svete. Kúpi si zdanený materiál, zaplatí si murárov, ktorí musia odviesť taktiež daň. A keď má dom postavený, ešte musí platiť daň za to, že si ho vôbec dovoli postaviť. A čo za všetky tieto odvody dostane? Takmer nič. Zlatý stredovek, keď sa odvádzal iba desiatok zemepánovi.
Za toto všetko ako odmenu môžme držať hubu a krok. Pokiaľ niekto zodvihne hlas, hneď je onálepkovaný rôznymi hanlivými prívlastkami. Ak niekto bude tvrdiť, že predsa nie všetci “veľkí” politici, resp. politické strany sú takí istí, tak sa kruto mýli. Každý z nich síce tvrdí niečo iné, ale konajú rovnako. Sú ako vlci prezlečení do ovčích koží, plížia sa medzi nami a chladnokrvne si vyberajú tie najtučnejšie sústa. Poznáte ich ale veľmi ľahko, oháňajú sa demokraciou, slobodou, voľným trhom, zdržanlivosťou, toleranciou a morálkou. Teda všetkým tým, z čoho tučnejú, ale obyčajným ľuďom len pod nosom preťahujú, ale ochutnať nám nedajú. Od nás vyžadujú dodržiavanie zákonov do poslednej bodky, sami sa ním ale neriadia. Prečo aj, keď majú imunitu? Neustále hovoria o tolerancii, ale vlastne tým myslia “Buďte k našim zločinom tolerantní”. Zemepán sa staral o svojich poddaných, pretože vedel, že ich nemôže zodrať do krvi. Dnešní mocipáni majú na to iba štyri roky, preto si musia nahrabať čo najviac a čo najrýchlejšie. Jediné čo ich zaujíma, sú hlasy voličov, aby si udržali moc aj ďalšie štyri roky. A to za každú cenu. Aj ak by mali všetky dane pracujúcich vynaložiť na uplatenie neproduktívnej lúzy. A čím je tej lúzy viac – tým lepšie – viac potencionálnych voličov. Kým pracuješ, si im dobrý, keď ochorieš, kľudne aj skap. Mali sme jedno z najlepších zdravotníctiev na svete. Čo sa s ním stalo? Rozkradli si z neho čo sa dalo a úbohé zvyšky zdravotníctva sa potácajú niekde na konci rebríčka kvality zdravotnej starostlivosti.
Neustále sa na nás valí demagógia zo všetkých strán. Hovoria nám peniaze sú tvojím bohom, konzumuj a počúvaj. Kde teda sú tie morálne hodnoty, ktorými sa oháňajú? Vodu kážu, pritom víno pijú. Je najvyšší čas vyhnať týchto farizejov a úžerníkov, tak ako vyhnal Ježiš kupcov a peňazomencov z chrámu Božieho. Je svätým právom každého národa vzoprieť sa útlaku a utláčateľom, aj keď držia bič v zamatových rukavičkách. Dokedy si ešte necháme skákať po hlavách? Dokedy budeme trpieť tento morálny úpadok? Dokedy budeme ohýbať chrbát a potichu si hovoriť “Veď by mohlo byť aj horšie”? Dokedy sa budeme opatrne obzerať okolo seba, ak chceme povedať svoj názor?
Je najvyšší čas aby národ Slovenský opäť hrdo zdvihol hlavu. Aby zaviali vlajky slobody a rovnosti. Aby sme povedali dosť týmto vydriduchom, lumpom a darebákom. Aby zavládla konečne pravda.
Aby sme sa stali znova národom, v ktorom každý jeho člen bol hrdý, že je jeho časťou.
Erich Vinclav