Kam kráčaš, slovenská kultúra?
Napriek tisícročiam žijúc pod jarmom iných národov, slováci si vytvorili jedinečnú a neopakovateľnú kultúru. Máme slovenských spisovateľov, ktorí vytvorili naozaj krásne diela. Máme nádherný a mnohotvárny folklór. Ale to všetko je bohužiaľ minulosťou. Tvoria dnešní slovenskí autori naozaj slovenské diela? Hrajú sa v divadlách naozaj slovenské hry? Môžete si dnes v divadle pozrieť aspoň nejaké kvalitné dielo svetového klasika?
Dnes dávame prednosť papučovej kultúre. Sedíme pred televízormi a valí sa na nás plytkosť, vulgárnosť, amorálnosť. Vyzdvihované sú tzv. celebrity, ktoré v živote nič nedokázali, stačí že dobre vyzerajú. Vyslovujú myšlienky, ktoré v našej kultúre nikdy nemali domov ale dnes sa stávajú vytrvalým bezduchým opakovaním náboženstvom. Opakujú nám to ako mantru – biely človek je rasista, treba pomáhať chudobným (rozumej cigánom), keďže sme zodpovední za stav v akom sú, homosexualita je viac než normálna, ba viac než heterosexualita a treba ju podporovať, manželstvo je nemoderné, zato promiskuita je normálna atď atď.
Samostatnou kapitolou je divadlo. Kde sú tie časy, keď sme mali na výber z diel svetových velikánov? Dnes totiž nie je divadlo o kultúre ale o peniazoch. Kto by už dnes hral nezaujímavého Shakespeara? Radšej divadlo uvedie dielo “známej” rakúskej židovskej feministky Elfriede Jelinek, ktorá bola dokonca aj v Rakúsku dva krát (1995 a 2000) zakázaná! Hlavné je, že sa nájde sponzor, ktorý zaplatí naštudovanie a uvedenie diel tejto autorky. Diela plné feminizmu, pornografie, vulgarít – to je dnešná kultúra. Moderná je dnes na Slovensku tzv. “cool” dráma, ktorá sa vyznačuje vulgarizmami a tzv. “kontroverznými” témami (homosexualita a pod.) s jedinou snahou – vyvolať u divákov šok. Myšlienka už dôležitá nie je. Pokiaľ aj divadlo uvedie dielo klasika, obvykle je zasadené do súčasnej doby a vyznieva trápne. Othello v rifliach a rozhalenke! Kde sú tie časy, keď som s otvorenými ústami sledoval Hamleta v podaní zosnulého Petra Raševa, kľudne aj niekoľko predstavení za sebou. Ak je uvedené dielo slovenského klasika, tak to je už pomaly dôvod na oslavu.
Literatúra – tu sa prejavil úpadok v plnej miere. Neviem o žiadnom diele slovenského autora za posledných dvadsať rokov – aj keď sa bez mučenia priznám, že poéziu nesledujem – ktoré by som bez výhrad doporučil napríklad do povinného čítania. Ani sa nedivím mladým ľuďom, že nečítajú. Na ťažšie knihy treba totiž vyspieť, takpovediac “vyčítať sa” cez jednoduchšie diela. Navyše ceny kníh – to je kapitola sama o sebe. Kto by už dal zo študentov za Hamleta 16 Euro? Ešte že existujú rôzne výpredaje, kde sa to isté dá kúpiť za pár centov. Za tieto ceny môžme “poďakovať” vláde a jej “podpore” kultúry tým, že ju zdaňuje tak isto ako iný konzumný tovar. Miesto dotovania kníh ich ešte zdania!
Všetky doterajšie vlády na slovenskú kultúru zvysoka kašlú. Ak sa dajú financie, tak obvykle je to na organizovanie rôznych tanečných súborov. Podporované sú najmä rôzne cigánske tančeky a súbory. Nie že by to tiež nebolo potrebné, ale musíme si uvedomiť jedno. Čo zanechá naša generácia generáciám budúcim? Vzniká tu obrovské kultúrne vákuum a raz na nás budú naši potomkovia pozerať ako na kultúru konzumu a plytkosti. Ak nejakí potomkovia vôbec budú.
Erich Vinclav