Naozaj potrebujeme politikov?
V dejinách ľudstva sa všetko točí okolo politikov a politiky. Najmä v posledných storočiach sa bez nich nič nezaobíde. Spolitizované už je všetko, aj akej farby sa bude vyrábať toaletný papier. Sú na prvých stránkach novín, denne sú v televízii. Vyzerajú ako najdôležitejší ľudia tohto sveta, okolo ktorých sa točí všetko dianie. Zamyslel sa už ale niekto, či sú naozaj takí potrební ako vyzerajú?
Problémom dnešných politikov je to, že im splýva politika a politikárčenie. Politika by mala viacmenej fungovať na medzinárodnej úrovni. Mala by to byť snaha dosiahnuť čo najlepší prospech pre vlastný štát. Na druhú stranu, vo vnútri tohto štátu by vplyv politikov mal byť čo najviac obmedzený. Pokiaľ im totiž dáme dostatok moci aj smerom dovnútra, okamžite majú snahu na všetky čo len trocha dôležitejšie pozície nasadzovať svojich ľudí. Je naozaj nutné, aby viedol dôležité ministerstvo nominant politickej strany? Nie je lepšie ak ho bude viesť človek, ktorý sa vo veci aj naozaj vyzná a nedá sa ovplyvniť tlakom politikov? Samozrejme, že áno. V tom prípade by ale nebolo také jednoduché prísť k obrovským miliardám zo štátnych zákaziek. A to politické strany už len z prostého pudu sebazáchovy nemôžu dopustiť.
Už dávno tvrdím, že ideálne by bolo to, pred čím nás politici strašia ako pred čertom – úradnícka vláda. Taký úradník postupuje iba podľa predpisov a zákonov, nie je motivovaný žiadnym tlakom politických strán. Nenavrhuje nové zákony, dodržiava stávajúce. Viete si predstaviť tú krásu, že konečne by sa štyri roky zákony nemenili? Že by sa dosadzovali na riadiace funkcie iba ľudia podľa svojich schopností a nie podľa politickej príslušnosti? Že by sa zákony dodržiavali do bodky?
To ma privádza k ďalšej úvahe. Sú vôbec potrebné ministerstvá? Do určitej miery áno. Je ich ale naozaj potrebné mať toľko? Nie je to iba z dôvodu aby si mohlo pohodlne nahrabať viacero politických strán? Pamätáme si ešte vládu, keď sme mali ministerstvá bez rezortu. A to iba z dôvodu, aby si politici poškrabkali svoje ego. Ako by to teda mohlo vyzerať? Aké ministerstvá sú naozaj potrebné?
Ak sa zamyslíme, tak sú to iba tri ministerstvá a aj to som možno trocha prehnal. Prvým je ministerstvo zahraničných vecí. Toto by malo byť jediné ministerstvo, ktoré by ovládali politici. V podstate by plnilo funkciu ako doteraz. Ďalším by mohlo byť ministerstvo vnútra a obrany, ktoré by pod sebou malo armádu a políciu. Na čele by bol zástupca/znalec silových zložiek. Toto ministerstvo by malo byť vyslovene apolitické, priam by bolo zakázané byť členom politickej strany. Tretím a najdôležitejším by malo byť ministerstvo financií. Aj dnes v konečnom dôsledku rozhoduje o všetkom, kam pôjde koľko peňazí, tak načo ešte nejaký medzičlánok? Také ministerstvo kultúry dnes vypracuje rozpočet a aj tak ho musí podsunúť financmajstrom na schválenie. Je to naozaj nutné? Tiež by malo byť apolitické, na čele by mali byť najlepší ekonómovia. O obsadení ministerstva vnútra a financií by nemali rozhodovať politici. Jediné miesto, kde by mohli robiť personálne zmeny, by bolo ministerstvo zahraničia.
Čo najviac právomocí treba preniesť na obce a mestá. Nech si oni rozhodujú, aké úľavy dajú podnikateľom. Určite vedia na mieste lepšie, čo je pre nich dobré a nie nejaký politický parazit v Bratislave. A miestni ľudia aj dokážu lepšie zhodnotiť ich prácu pri miestnych voľbách. Načo sú nám napríklad VÚC? Jedine na to, aby bolo kde dať svojich sponzorov a nominantov, ktorých platíme z našich daní. Preč s nimi.
Fantázia? Nereálnosť? Možno. Skúste sa ale zamyslieť a pozrite sa pozorne okolo seba. Je moc, ktorú nad nami politici majú, primeraná? Zaslúžia si to? Dajú nám aspoň trocha možnosti rozhodovať o našich vlastných osudoch a o smerovaní tohto štátu? Príde mi naozaj ironické ako napríklad pán Šulík klame občanov o referende. Aj ak by mal na petícii o vypísanie referenda podpisy všetkých oprávnených voličov zmenilo by to niečo? Nie. Dosiahol by iba to, že by sa referendum konalo. Ak by sa aj zúčastnili a zahlasovali všetci občania “správne”, nič by sa nestalo. Výsledok referenda má pre vládu totiž iba “odporúčací” charakter, nie záväzný! Takže si urobia aj tak čo chcú a ešte sa nám budú rehotať do tváre.
Bohužiaľ, jediná možnosť, ako napraviť toto pokrivené myslenie, je ísť do volieb ako protiváha týchto politikov. Musíme ich poraziť ich vlastnými zbraňami. Musíme voliť ľudí, ktorí chcú naozajstnú zmenu a ktorí budú bojovať za práva občanov tejto republiky a nie za svoje teplé miestečká. Ľudí, ktorí sa nebáli postaviť režimu, aj keď vedeli, že im to prinesie iba problémy. Ľudí, ako je Marián Kotleba.
Erich Vinclav