Vrana k vrane
Z pokladnice SDKU zmizli počas piatich rokov milióny korún. Ani sami nevedia koľko, iba odhadujú sumu na 12 – 20 miliónov. Na svedomí to má účtovníčka, ktorá spreneveru kryla falošnými faktúrami. Faktúry boli vystavované na benzín, cesty, či víkendové pobyty.
Rozpočet strany na rok je údajne okolo 20 miliónov korún. To si naozaj nikto nevšimol, že sa stratilo za rok možno aj 20 percent rozpočtu? To predsa nie je nejaká päťtisícka hore dole. To už sú peniaze, z ktorých by dokázala vyžiť pohodlne štvorčlenná rodina šestnásť rokov. Aj viac, ak by sa uskromnila. Štyri milóny korún za benzín a výlety ročne! Stranícki papaláši si teda musia žiť zrejme naozaj dobre. Alebo tam majú toľko peňazí, že ich prehadzujú vidlami? Či je tam taký neskutočný bordel, že sa v ňom nikto nevyzná?
A teraz si predstavte, že štát a štátnu pokladnicu riadia ľudia, ktorí si nedokážu ustrážiť ani stranícku kasičku. Dokážete si predstaviť, čo všetko sa muselo za tie roky zakamuflovať a rozkradnúť zo štátnej kasy? Z našich daní? Z mozoľov tohto ľudu?
Nedokážem skrátka uveriť, že také peniaze nikomu nechýbali päť rokov bez vedomia niekoho vyššieho. Osobne si myslím, že pani stranícka pokladníčka v tom nešla sama. Peniaze z prasiatka sa kradli, ale na stranícky príkaz niekoho vyššieho. A keď v tom pokladníčka získala dostatočnú prax, začala si odkladať aj pre seba. Toto už začalo zrejme niekomu vadiť, alebo to pokladníčka začala preháňať. Je to ale iba môj dohad, zatiaľ žiadne dôkazy nie sú a ako poznáme pomery na Slovensku, ani nikdy nebudú.
V tomto prípade zrejme opäť platí porekadlo: Vrana k vrane sadá, zlodej zlodeja si hľadá.
Erich Vinclav