Slovák neznamená otrok!
Marián Mišún - rozhovor pre médiá
Na protestné zhromaždenie sme vyrazili autom o 10:30 z Košíc. Šli sme spodom cez Rimavskú Sobotu. Cesta prebiehala pokojne, nezastavila nás žiadna policajná hliadka, žiadna fiktívna kontrola. Nebolo to tak ale všade, smerom od Banskej Bystrice policajné kontroly prebiehali. Zrejme vďaka avizovanej účasti Mariána Kotlebu bol tento úsek monitorovaný dôkladnejšie. Aj tak mi nie je úplne jasné, čo týmito kontrolami chce polícia dosiahnuť. Podľa môjho názoru sa jedná o obmedzovanie slobody pohybu konkrétnych skupín obyvateľstva, resp. jednotlivých osôb. Aj keď je to v rámci zákona (skôr na jeho hrane), istá etická hranica existuje a tá je určite prekročená. Alebo sa jedná o osobnú angažovanosť riaditeľa Krajského policajného zboru? Keďže sa na proteste podpisovala aj petícia za jeho odvolanie, a z južnej strany som policajné hliadky nezaznamenal, táto možnosť vylúčená nie je.
Zvýšený pohyb policajných hliadok som zaznamenal až priamo v Hnúšti, kde intenzívne premávali motorizované hliadky štátnej aj mestskej polície. Vystúpili sme v centre Hnúšte približne hodinu pred protestom, kde sme sa hneď stretli s ďalšími aktivistami. Pomaly sme zamierili k budovám firmy YURA, sídliacej v priestoroch bývalých Slovenských lučobných závodov. Šli sme aj okolo policajnej stanice, kde som za budovou zahliadol pripravené zásahové vozidlá a vládol tam dosť intenzívny pohyb plne vystrojených hliadok. Pomaly to vyzeralo, ako keby sa chystali na front… Ďalšia asi desiatka rôznych vozidiel stála v okolí firmy YURA, skade policajti dohliadali na to, aby sa nám nedajbože nič nestalo. Tiež nám policajti v civile urobili pomocou naozaj krásnych fotoaparátov s teleobjektívmi mnoho momentiek. Dúfam, že nám niektoré aj pošlú, rád za ne aj zaplatím, teda pokiaľ budú vydarené.
Program uviedol Marián Mišún, následne sa slova ujali aj ďalší aktivisti a na záver vystúpil s príhovorom aj Marián Kotleba. Všetky vystúpenia nájdete zanedlho na YouTube, takže tu ich nebudem rozoberať. Ja som sa ale vydal medzi ľudí, trocha zistiť ako vyzerá situácia priamo zo zdroja. Prišli sme tam práve v čase striedania smien, takže z fabriky vyšla asi stovka zamestnancov. Na moje veľké prekvapenie sa nikto z nich pred fabrikou nezastavil a utekal preč. Niektorí sa zastavili obďaleč a počúvali čo sa deje. Keď som sa k nim ale priblížil, radšej sa otočili a nemali záujem o rozhovor s nami. Príčina vyšla navonok za chvíľu. Zamestnanci museli pod hrozbou prepustenia podpísať vyhlásenie, že sa protestu nezúčastnia. Toto mi potvrdilo nezávisle niekoľko ľudí, aj z radov zamestnancov, ktorých sa mi nakoniec predsa len podarilo nakoniec niekoľko skontaktovať. Myslím, že už toto svedčí dostatočne o “slobode” vo firme YURA.
Rozhovorom nepomohlo ani usilovné fotenie policajtami každého, kto sa so mnou odvážil rozprávať. Napriek tomu sa mi po chvíli začalo dariť nadviazať rozhovor so skupinkami domácich. Títo mi potvrdili tie najhoršie povesti o praktikách vo firme YURA. Nútené nadčasy sú povinnosťou, ďaleko presahujú nadčasy povolené zákonníkom práce. Je bežné robiť mesačne minimálne 50 – 60 hodín nadčasov. Zákonník práce tiež hovorí o tom, že po absolvovaní dvanástky by malo nasledovať minimálne 24 hodín voľna. Ak si chcete udržať zamestnanie, zabudnite na to. YURA zneužíva vysokú (až 30 percentnú) nezamestnanosť v regióne. Pokiaľ niekto ochorie, prípadne si chce zobrať dovolenku, je adeptom na výpoveď. Firma argumentuje jednoducho. Nepáči sa ti to? Pozri, pred bránou už čaká desať ďalších na tvoje miesto. Pokiaľ príde kontrola z inšpektorátu práce, firma bez problémov zaplatí pokutu a zamestnancom sa táto suma stiahne z prémií. Odbory by mohli byť riešením. Firma ich ale jednoducho nepovolí. Bežným postupom je prepustenie zamestnanca tesne pred ukončením skúšobnej doby a prijatie nového.
Som zhrozený, ako môže niečo takéto na Slovensku existovať. Toto ale nie je celkom iba zásluha kórejských majiteľov. Tí skúšajú, čo si môžu dovoliť. A keďže naši politici o robotníkov záujem nemajú (s výnimkou volieb) a zákony sú prispôsobené na ochranu práve takýchto firiem a nie robotníkov, tak nie je sa čo diviť, že to vyzerá tak ako to vyzerá. Je možné to zmeniť? Veľa domácich stoicky tvrdilo, že protest ničomu nepomôže, že sa aj tak nič nezmení. A je to pravda, pretože súčasná vláda (a ani žiadna predtým) nemá záujem na riešení problémov obyčajných ľudí. Do politiky preto musí prísť subjekt, ktorý je neúplatný a ktorému záleží na zdravom rozume a nie na plných vreckách. Ktorá politická strana toto ale splní? Ľudia už neveria nikomu. Je tu ale istá šanca. Máte pocit, že ľudia, ktorých sa už dnes skorumpovaní politici boja, na ktorých posielajú pravidelne policajtov, bezdôvodne ich zatýkajú, že títo ľudia si pokojne podajú ruky s tými, čo ich terorizujú? Vidím svetielko nádeje v budúcnosti. Tým svetielkom v temnote je Marián Kotleba a Ľudová strana Naše Slovensko.
Erich Vinclav